Zaujímavé fakty o letnej bryndzi
Vedeli ste o nich?
Počuli ste už o letnej, resp. májovej bryndzi? Vedeli by ste ju rozoznať od tej klasickej? Zaujímavosti o tejto lahodnej pochúťke z ovčieho mlieka pre nás prezradil Bohuš Kaliarik zo slovenskej bryndziarne a syrárne.
1. Špecifiká letnej bryndze
Bryndza sa rozdeľuje predovšetkým na letnú a zimnú. Letná sa vyrába z hrudkového syra vyrobeného z čerstvo nadojeného ovčieho mlieka zhruba od Veľkej noci do konca septembra. Zimná bryndza sa vyrába zo skladovaného ovčieho hrudkového syra v období od októbra do do Veľkej noci. V rámci letnej bryndze je špecifická májová bryndza. Kedysi sa ovce vyháňali na prvú pašu okolo Juraja, čo je 24. apríla. Vtedy sa už aj v podhorských a horských oblastiach mohli začať pásť na čerstvej trávičke. Hrudkový syr a z neho vyrobená bryndza bola šťavnatejšia, lahodnejšia, menej pikantná, s menej výraznou ovčou arómou a chuťou, ako zimná bryndza. A takáto lahodná bryndza dostala pomenovanie májová bryndza.
2. Ťažko rozoznateľná
Rozdielnosť chute nie je v dnešnej dobe až taká výrazná ako kedysi, keď sa bryndza vyrábala z nepasterizovaného mlieka. Prevažná väčšina bryndze na trhu je dnes vyrobená z pasterizovaného mlieka z dôvodu garantovania bezpečnosti potraviny pre spotrebiteľa. Výrobcovia bryndze sa snažia štandardizovať svoje výrobky, a preto vedieť rozoznať májovú bryndzu od inej letnej bryndze je prakticky nemožné.
3. Čerstvosť je najdôležitejšia
Spotrebiteľ sa môže v obchode zorientovať iba podľa toho, čo je napísané na obale. Rozhodujúci je názov výrobku a doba spotreby. Spotrebiteľ by si mal dávať pozor na to, aby si kúpil naozaj „bryndzu“. Výrobky so zloženým názvom, napríklad „babičkina bryndza“, „bryndza od baču/od valacha/od pastiera“, bryndziarka a pod. nie sú skutočnou bryndzou. Je to iba akási napodobenina, úplne iný výrobok. Každá bryndza označená ako májová či letná je určite tá správna. Pokiaľ si spotrebiteľ kúpi bryndzu s označením „letná“ - môže to byť aj v júli, či auguste - jej chuť, ako aj iné parametre sú zhodné s májovou bryndzou. Rozhodujúce pri výbere je preto sledovať, či ide o letnú
bryndzu.
4. Pravá slovenská
Je vhodnejšie hovoriť o bryndzi „zo Slovenska“. Slovenská bryndza má chránené zemepisné označenie a na Slovensku sa jej vyrába minimálne množstvo, Pravidelne skúšam rôzne výrobky, ktoré sa pod názvom bryndza predávajú v okolitých štátoch (Maďarsku, Poľsku, Rakúsku). Pokiaľ nie sú tieto bryndze vyrobené na Slovensku, tak s bryndzou nemajú absolútne nič spoločné.
Je to iba parazitácia na slove bryndza (v Rakúsku Brimsen). Niekde sa pod týmto názvom predáva ovčí tvaroh, niekde čosi podobné tavenému slanému syru, pomletej slanej fete a pod. Našej slovenskej sa však žiadna nevyrovná práve pre jej lahodnosť. Preto odporúčam - vždy si prečítať, v ktorom štáte bola bryndza vyrobená a na základe toho nakupovať.
5. Dôležitosť skladovania
Po zakúpení je najlepšie ju dať do chladničky a skladovať pri teplote +2 až +8 C°. Odporúčam ju však skonzumovať čo najskôr po zakúpení. Ako každý výrobok, aj bryndza skladovaním postupne stráca sviežosť, pôvodnú kvalitu. Keďže ide viac-menej o čerstvý syr, treba k nemu aj takto pristupovať a skonzumovať ho pokiaľ možno hneď za čerstva.
6. Hľadajte oválnu pečiatku
V prvom rade dobu trvanlivosti, potom názov výrobku, či sa zhoduje s tým, čo si chcem naozaj kúpiť a či je vyrobená na Slovensku. Tento údaj sa nachádza v oválnej pečiatke (znaku), kde musí byť napísané SK a nejaké číslice a potom EU. SK znamená, že bryndza bola vyrobená na Slovensku. Takáto bryndza by mala byť po všetkých stránkach v poriadku. Máloktorý výrobca na Slovensku špekuluje a nedodržuje stanovené podiely ovčieho syra v bryndzi.
7. V obchodoch i na salašoch
Bryndza sa dnes predáva prakticky vo všetkých potravinárskych obchodoch, aj v tých najmenších. Počas sezóny dojenia oviec sa úspešne predáva aj priamo na salašoch a popri cestách. Najväčší rozdiel môže byť v tom, že v bežných obchodoch sa najčastejšie predáva bryndza vyrobená z pasterizovaného mlieka, pokým priamo na salašoch a pri cestách sa jedná o bryndzu vyrobenú z nepasterizovaného mlieka. Z tohto dôvodu môžu byť aj isté rozdiely v chuti. Rôzni výrobcovia používajú aj rôzne výrobné zariadenia na dosiahnutie roztierateľnosti bryndze a preto môžu byť aj rozdiely v konzistencii a zrnitosti.
